Deň 11 Kapitola 9 “Blahoslavení tichí”

Tichý je často považovaný za slabého. Ale Ježiš nám povedal: „Blahoslavení tichí!“ Websterova definícia tichého je pokorne podriadený. V konkordancii je však tichý vysvetľovaný ako mierny, láskavý, skromný, učenlivý a poučiteľný.

Je to smutné, ale muži sa k manželkám väčšinou správajú dvoma spôsobmi: buď sú ľahostajní, alebo sa riadia „prísnou láskou“. V tejto časti budeme v Božom Slove hľadať pravdu o láske, pokore, odpustení a miernosti. 

Pravá Láska

Láska je trpezlivá. Boh nám dal opis lásky. Pozrime sa, či v ňom nájdeme slovo „prísny“, alebo niečo čo i len vzdialene podobné. „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne...“ 1 Kor 13:4-8.

Prikazujem vám. Ďalším vychyteným vyhlásením v dnešnej cirkvi je „Láska je voľba“. Keď to Erin počula, najprv to prijala ako správne, pretože vnímala, že ma už viac nechce milovať. Našťastie však ďalej hľadala v Písme. Skutočne Boh povedal, že si môže „vybrať“, či ma bude milovať, alebo nie? Či Boh nám, kresťanom a svojím nasledovníkom neprikázal milovať? „Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.“ Jn 15:17. Ako službu tým, ktorí už nechcú milovať svojho odcudzujúceho sa partnera, môžeme teda povedať len toto: „Máš jedinú voľbu, buď budeš počúvať Boha, alebo nie.“

Rob dobre, žehnaj, modli sa. Niekedy, keď sa k tebe žena správa nevhodne, najmä, keď na teba tlačí alebo ťa manipuluje, sa cítiš, že ju treba uzemniť. Nie je však aj toto čas, keď jej treba preukazovať lásku? „Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!“ Lk 6:27-28. Pán nám dal iba tri možnosti, ako sa správať k tým, s ktorými by si si to najradšej vybavil ručne-stručne: robiť im dobre, žehnať im a modliť sa za nich.

Milujte svojich nepriateľov. V tejto časti je Boh dokonca ešte jasnejší. „Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú... Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici?“ Mt 5:44-46.

Dobrom premáhaj zlo. „V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte! Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé. Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán. Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.“ Rim 12:12, 14, 17, 19-21.

Stále ver Pánovi. Niekedy môže byť riadne frustrujúce, keď máš chuť žene jednu streliť, ale predsa to neurobíš. Prečítaj si Božie vysvetlenie ... „Veď na to ste povolaní; lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach... Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ 1 Pt 2:2123.

Oni zdedia zem. Ak nezaujmeš „tvrdý postoj“, ostatní si môžu myslieť, že si pod papučou. Dovoľ mi však pripomenúť, koho nazval Ježiš „požehnaným“: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“ Mt 5:5.

Nerob to, čo chceš. Keď máš nutkanie povedať, alebo urobiť svojej žene niečo, čo nie je zďaleka mierne a láskavé, tak kráčaš v tele a nie v Duchu. „Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ Gal 5, 16-17, 22-23.

Je to Božia láskavosť. Satan sa nás snaží zmiasť, aby sme uverili, že naše konfrontácie, neláskavosť a prísnosť zmenia toho druhého. Keby to tak bolo, prečo by nás chcel Boh láskavosťou priviesť k pokániu? Hriešnici nepristupujú k oltáru prijať Pána s tým, že ich bude kritizovať a karhať, však? „Alebo pohŕdaš bohatstvom jeho láskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš, že Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu?“ Rim 2:4.

Služba zmierenia. „Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ 2 Kor 5:18-20.

Ty si ten duchovný. Písmo je meradlom našej duchovnosti. Si schopný naprávať ženu v duchu miernosti? „Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.“ Gal 6:1-2. Písmo nás varuje, aby sme boli mierni voči tým, čo sa previnili voči nám, inak budeme pokúšaní tými istými pokušeniami.

Uskutočňovatelia Slova. Je dôležité dozvedieť sa pravdu a zhodnúť sa s tým, čo vidíme v Písme, ale ani tu sa nemôžeme zastaviť: „A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Ale kto ... vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.“ Jak 1:22, 25. „Kto teda vie dobre robiť a nerobí, má hriech.“ Jak 4:17.

Odpustenie

Mnohí muži svojím ženám neodpúšťajú, pretože si celkom neuvedomujú, aké hlboké následky má ich nedostatok odpustenia. Poďme sa pozrieť do Písma, čo hovorí Boh o odpúšťaní iným. Toto sú otázky, ktoré by sme si mali položiť:

O: Prečo by som mal odpustiť? 

Pretože Boh odpustil nám. „Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!“ Ef 4:32.

Pretože Ježiš prelial svoju krv. Ježišova krv tiekla na odpustenie hriechov. „A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.“ Heb 9:22. „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“ Mt 26:28.

Uteš ju. Tým zmierniš hriešnikov žiaľ: „Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. Preto vás prosím, zahrňte ho láskou.“ 2 Kor 2:7-8. Toto je skutočne proti našej prirodzenosti; je predsa oveľa jednoduchšie útočiť a hľadať na žene chyby, či nie? 

Ignorujeme jeho zámery? „Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista, aby nás neoklamal satan - veď poznáme jeho zámery.“ 2 Kor 2:10-11. Nedovoľ Satanovi, aby zneužil teba, či tvoju ženu.

Odpusť jej zo srdca. Boh povedal, že pokiaľ my nebudeme ochotní odpustiť iným, neodpustí ani On nám. „Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“ Mt 6:14-15 (pozri aj Mt 18:22-35).

O: Nemal by hriešnik prejaviť ľútosť ešte predtým, ako mu odpustím? 

Otče odpusť im. Tí, ktorí ukrižovali Ježiša, neprosili o odpustenie a ani necítili ľútosť nad tým, čo urobili. My, kresťania, máme nasledovať Ježišov príklad. „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." Lk 23:34. Keď kameňovali Štefana, tesne pred smrťou zvolal: Pane, nezapočítaj im tento hriech." Sk 7:60. 

O: Ale ako často Boh očakáva, že budem odpúšťať?

Sedemdesiatkrát sedem. Keď sa Peter spýtal, ako často by mal odpustiť svojmu bratovi, Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem.“ Mt 18:22 (EP).

Dedičstvo požehnania. Všetci vieme, čo znamená zdediť peniaze. Ale tu nás Boh povoláva k duchovnému dedičstvu: „Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.“ 1 Pt 3:9. Kto má uši, nech počúva toto prisľúbenie.

Zabudni. Znamená odpustenie skutočne to, že na daný hriech zabudnem, dokonca aj počas hádky? „Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem." Jer 31:34. „Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.“ Ž 103:12. Vyťahuješ veci z minulosti? Nedovoľ Satanovi, aby ťa vynášaním vecí z minulosti zneužil na odsudzovanie tvojej ženy alebo kohokoľvek iného, komu už Boh odpustil. Hovoríš, že sa tvoja žena nepoučila a robí to stále? Vezmi to do svojich rúk - ty si muž, ty musíš byť jej ochrancom a nie žalobcom!

O: Ako dokážem odpustiť tak, ako ma o to vo svojom Slove žiada Boh? 

Kto môže odpúšťať hriechy? Iba Boh ti pomôže odpustiť. Musíš sa pred Ním pokoriť a prosiť Ho, aby ti na to dal milosť. „Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Mk 2:7.

Milosť pokorným. Ako dostanem potrebnú milosť? „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase.“ 1 Pt 5:5-6.

Pokorní. Ako získam pokoru? „Lebo sa vzopreli Božím výrokom a zámery Najvyššieho zavrhli. Preto ich srdce útrapami pokoril, ostali nevládni a bez pomoci. V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.“ Ž 107:11-13. „Umŕtvoval som sa pôstom a v srdci som sa stále modlil.“ Ž 35:13. Niekedy ťa môže stíšiť a pokoriť napríklad chorobou. Nebojuj s tým, Boh koná aj takto!

Najskôr sa zmier. Kedy mám odpustiť tým, ktorí ma zranili? Nemalo by tomu predchádzať usvedčenie? „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.“ Mt 5:23-24. Ak si ešte neodpustil, najmä svojej žene, mal by si ju požiadať o odpustenie.

Zbav sa neodpustenia. Neodpustenie spôsobuje zatrpknutosť. Zatrpknutosť alebo horkosť znamená aj „otrava“! „Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie ... nech sú ďaleko od vás.“ Ef 4:31. Neodpustenie zabíja teba, nie toho druhého! „Srdce zná horkosť svojej duše...“ Prís 14:10 (RP). „Či Boh na to nepríde? On predsa pozná tajnosti srdca.“ Ž 44:22.

Urazený brat. Keď sa zmieruješ so svojou ženou (alebo hocikým iným), vždy sa riaď Písmom. Možno si niekoho počul hovoriť, že to tak nefunguje a že keď poprosil o odpustenie, situácia sa ešte zhoršila. Musíš hovoriť s pokorou a úprimnosťou, pretože, ak požiadaš o odpustenie nevhodným spôsobom, môžeš ju opäť uraziť alebo jej ublížiť. „Brat, urazený neverou, vzdoruje viac ako silné mesto.“ Prís 18:19 (RP). 

Zhrešil som. Keď sa márnotratný syn rozhodol vrátiť domov, tiež si pripravil reč. „Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“ Lk 15:18-19.

Každé zbytočné slovo. Svoje slová si musíš starostlivo zvážiť. „No hovorím vám: Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia.“ Mt 12:36. Napíš si, čo chceš povedať a nahlas si to prečítaj. Predstav si seba v koži tej druhej osoby a vypočuj si svoje ospravedlnenie z jej uhla pohľadu. Neznie obviňujúco? Ak áno, požiadaj Boha, aby ti poradil tie správne slová.

Mnoho slov. „Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech, a preto ten, kto drží svoje pery na uzde, je rozumný.“ Prís 10:19. „Mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku.“ Prís 10:10. Spomeň len to, čo si sám vyviedol. Nezačínaj vetami typu – Keďže si ty spravila to a to, tak ja som potom...

Nevyhrážal sa. „Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste...“ Mt 5:25. Keď sa niekto na teba osopí, neotváraj ústa, iba ak chceš súhlasiť. „Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ 1 Pt 2:23.

Sladkosť do duše. Hovor láskavé a milé slová. „Plást medom pretekajúci sú slová láskavé, sladkosť z nich prúdi do duše a osvieženie do kostí.“ Prís 16:24.

Vyjavenie myšlienok. Niektorí muži, ktorí boli v minulosti neverní, sa priznajú manželkám v snahe zbaviť sa svojho pocitu viny. Uvedom si však bolesť, ktorá bude nasledovať po takomto priznaní. Nezneužívaj pokánie a nezvaľuj ním na ženu svoju vlastnú vinu. „Blázon nemá záľubu v rozumnosti, ale vo vyjadrovaní svojich myšlienok.“ Prís 18:2 (EkP). 

Vyznaj a zanechaj. Vyznaj hriech cudzoložstva niektorému kresťanskému mužovi a prevezmi zaň zodpovednosť. „Tomu, kto tají svoje previnenia, povodí sa zle, kto sa však vyzná z nich a nechá hriech, dosiahne milosrdenstvo.“ Prís 28:13. Ak si si istý, že žena už o tom vie, podozrieva ťa, alebo ťa s tvojím hriechom už konfrontovala, rozhodne to vyznaj.

Pohana. Buď však diskrétny a vynechaj prosím detaily! Niektoré ženy sa dožadujú detailov, pretože si zúfalo potrebujú uľaviť od bolesti. A niektorí muži sú zas natoľko hlúpi, že im vyhovejú, čím len znásobia jej pohanu. „ ... lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť.“ Ef 5:12. Miluj ju tak, aby ju tvoja láska chránila.

Nik nezotrie. Buď pripravený zožať, čo si zasial svojimi konfrontáciami a udržiavaním manželky v jej bolesti. Ak jej bolesť a smútok pretrváva dlhší čas, nekritizuj ju poznámkami typu: „Ty nevieš odpustiť“. Zotavenie z takejto bolesti môže trvať roky, niekedy aj celý život. Nech ťa to neodradí, ber to radšej ako príležitosť pomáhať jej a správať sa k nej trpezlivo a láskavo. „Ale kto cudzoloží so ženou, ten rozum potratil, iba kto strmhlav sa rúti do skazy, ten také niečo urobí. Stihne ho pohroma a potupa a jeho hanbu z neho nik nezotrie.“ Prís 6:32–33.     

Osobný záväzok: Túžiť a snažiť sa byť tichý. „Na základe toho, čo som sa naučil z Božieho Slova, sa zaväzujem používať všetko, čo som sa naučil na to, aby som bol rýchly, keď bude treba počúvať a pomalý, keď bude treba rozprávať. Odpustím tým, ktorí sa voči mne prehrešili a urobím, čo bude v mojich silách, aby som sa zmieril s tými, voči komu som sa previnil ja.“